Isaac Asimov zomrel pred 29 rokmi. Poznáte dielo tohto výnimočného človeka?

Isaac Asimov sa narodil do židovskej rodiny 2. januára 1920 v Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike a keď mal tri roky, jeho rodičia emigrovali do Spojených štátov. Vyrastal v Brooklyne, rodičia viedli obchod so zmiešaným tovarom a už od mala sa prejavoval ako nadané dieťa. Napríklad ako päťročný vedel čítať, vo veku jedenásť rokov písal sci-fi príbehy a niektoré časopisy začali tieto jeho príbehy vydávať.

Asimov však nevyštudoval žurnalistiku alebo humanitné vedy, ako by sa mohlo zdať, že sa bude jeho život uberať. Vyštudoval na Columbijskej Univerzite v roku 1939 a v roku 1948 získal titul Ph.D. v oblasti chémie. Zaujímavosťou je, že hoci sa hneď po získaní titulu zamestnal na Univerzite v Bostone, prvých desať rokov mu formálne nevyplácali plat. Očividne ho nepotreboval, pretože už v tomto čase bol úspešným autorom.

„Asimovovu kariéru môžeme rozdeliť na niekoľko časových úsekov. V jeho začiatkoch dominovala sci-fi tvorba, ktorá začala poviedkami v roku 1939. To trvalo do roku 1958, kedy bol vydaný román The Naked Sun. Nasledovalo obdobie populárno-vedeckých prác, občas doplnených vedeckou fantastikou. V ďalšom štvrťstoročí napísal iba štyri vedecko-fantastické romány. Od roku 1982 datujeme druhú časť jeho vedecko-fantastickej tvorby, ktorá začala vydaním Foundation’s Edge. Odvtedy až do smrti napísal množstvo pokračovaní jeho predchádzajúcich románov snažiac sa prepojiť ich do jedného celku.“

V roku 1942 začal s písaním poviedok o Foundation („Nadácia“), ktoré neskôr vyšli ako Foundation Trilogy: Foundation (1951), Foundation and Empire (1952) a Second Foundation(1953). Hovoria o zrútení a znovuvytvorení galaktickej ríše vo vesmíre.

Vo svojom diele Run-Around z roku 1942 publikoval svoju predstavu o robotoch ako o nadradenej rase, ktorú vďaka diktatúre budeme môcť ovládať. Mnohé poviedky o robotoch vyšli v zbierke I, Robot (1950). V Run-Around sformuloval tri zákony robotiky, ktorými sa mali riadiť roboty a inteligentné stroje. (zdroj)

Jedná sa o tieto tri zákony, ktoré sa za desaťročia stali akýmsi logickým oporným pilierom celého sci-fi žánra:

• Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.
• Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom.
• Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

Neskôr Asimov v diele Robots and Empire vydal ďalší nultý zákon robotiky s nasledovným znením:

• Robot nesmie ublížiť ľudstvu a ani svojou nečinnosťou dopustiť, aby ľudstvu bolo ublížené

Neboli to však iba sci-fi knihy a poviedky, ktorými Asimov obohatil svet. Symbolicky od roku 1957, kedy bol vypustený Sputnik, prvá umelá družica Zeme, sa venoval predovšetkým písaniu vedeckých článkov. Vďaka tejto tvorbe sa stal z Amisova významný popularizátor vedy, azda jeden z prvých v novodobej histórii ľudstva.

Zomrel mimoriadne nešťastnou súhrou okolností. Keď mu v roku 1983 voperovali bypass srdca, priamo na operačnej sále bol nakazený vírusom HIV. Pre neskoršie zdravotné komplikácie vyplývajúce z AIDS zomrel v 6. apríla 1992. Asimov bol dvakrát ženatý a mal dve deti – syna a dcéru.