Ivan Alexejevič Bunin: Novely

Ivan Alexejevič Bunin – vynikajúci ruský spisovateľ. Narodil sa v r. 1870, zomrel v r. 1953 a významným míľnikom je Nobelova cena za literatúru za rok 1933.

Potomok starobylej vidieckej aristokracie, muž ušľachtilej kultúry. Postavil sa proti zmenám nastupujúceho raného kapitalizmus v Rusku, neprijal ani februárovú, ani októbrovú revolúciu. Bunin bol jednoznačne dieťaťom svojho spoločenského prostredia a doby. V zborníku Novely je šesť psychologicky prepracovaných noviel, z ktorých odporúčame aspoň jednu: Antonovská jablká, (1900)  („Antonovky“ je odroda jabĺk, pôvodne vypestovaná v Rusku, sú to tie voňavé zelené jabĺčka, dodnes veľmi obľúbené.) Práve sa tieto antonovské jablká a ich vôňa, stali symbolom idylického patriarchálneho života a poviedka o nich v mnohom pripomína básne. Je hudobná a poetická.

Je pravda, že z minulosti rozprávač – teda sám autor, nakoľko ide o autobiografické dielo – pripomína iba to krásne a vábivé. A to je celá podstata Bunina. Minulosť Ruska sa pre neho stala zosobnením šťastnej krajiny, kde nebola núdza ani hlad, kde sedliaci nosili čisté biele košele a úroda jabĺk vždy prekonala očakávania. Všetci žili v harmónii a jednote s prírodou a medzi sebou navzájom. O to strašnejšie boli neskoršie roky spisovateľa, hlad, bieda, prenasledovanie, ktoré ho prinútili emigrovať.

[Zbierku Novely vydal Odeon v r. 1989, z ruštiny do češtiny preložili Ruda Havránková a Jan Zábrana]